Washington se střelil do kolena.....

23. května 2015 v 12:40 | prvopodstata tm převzato |  Články
.... což se dalo s nepochopitelným šachem ze strany jú es ej předpokládat. Jo jo, hodily bumerang a ten se jim teď vrátil. Amíci jsou už na odpis celkově a totálně. Je tak dál vysoce inteligentní politici jú es ej.


Sú to smutné časy pre Washington a Wall Street, pretože pred 25 rokmi, pri rozpade Sovietskeho zväzu, nepochybne jediná superveľmoc sveta prudko stráca vplyv. To by ešte pred pol rokom nikto nebol predpovedal. Stojí za tým najmä konanie jediného muža: ruského prezidenta Vladimíra Putina. A to je aj skutočným dôvodom prekvapivej návštevy ministra zahraničných vecí USA, Johna Kerryho v Soči, kde mal rozhovor najskôr so svojim ruským kolegom Sergejom Lavrovom a neskôr aj so samotným »diablom« - Putinom.
Nie je to pokus o »reset«; neúspešní geopolitici Washingtonu zúfalo hľadajú lepšiu cestu, ako prinútiť ruského medveďa do kolien.
Ak chceme porozumieť tomu, prečo minister zahraničných vecí USA ponúka Putinovi olivovú ratolesť práve teraz, vráťme sa späť do decembra 2014. Vtedy bol Washington tesne pred tým, pritlačiť Rusko k zemi cielenými finančnými sankciami a prepadom cien ropy, dohodnutým so Saudskou Arábiou. V polovici decembra sa rubeľ vo vzťahu k americkému nachádzal vo voľnom páde.
Súčasne sa cena ropy zrútila na 45 dolárov za barel (cca 159 litrov, pozn. prekl.); ešte o pol roka skôr predstavovala 107 dolárov. Keďže príjmy Ruska do značnej miery závisia od príjmov z vývozu ropy a zemného plynu, a pretože ruské spoločnosti držali obrovské dlhopisy v zahraničí, situácia z pohľadu Kremľa bola pochmúrna.
Neočakávaným spôsobom (prinajmenšom pre amerických architektov vedenia finančnej vojny a prepadu ceny ropy) však zasiahol osud. Pretože dohoda Johna Kerryho so smrteľne chorým saudskoarabským kráľom Abdulláhom (už je po smrti, pozn. prekl.) znamenala vážne zaťaženie nielen pre ruské financie. Hrozila tiež spustiť explóziu riskantných »mizerných« pôžičiek odhadom vo výške 500 miliárd dolárov - úverov, ktoré americký priemysel bridlicovej ropy v posledných piatich rokoch nabral v bankách na Wall Street na financovanie ospevovanej revolúcie amerického priemyslu bridlicovej ropy, na základe ktorej sa USA na krátky čas stali najväčším producentom ropy na svete, ešte väčším ako Saudská Arábia,.

Americká stratégia si strelila do kolena

<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<<


Počas svojho prefíkaného zákulisného obchodu so Saudami Kerry prehliadol, že kráľovská rodina si hriala vlastnú polievočku. Už skôr vyhlásili, že neboli ochotní vzdať sa svojho postavenia najväčšieho producenta ropy a hybnej silou trhu v prospech ctižiadostivého amerického priemyslu bridlicovej ropy. Prirodzene, boli až príliš ochotní spôsobiť Rusku a Iránu ťažkosti. Najmä však chceli vyradiť konkurenciu v podobe amerického priemyslu bridlicovej ropy.
Jeho projekty bridlicovej ropy boli vypočítané o rok skôr, keď cena ropy dosahovala úroveň 100 dolárov za barel. Najnižšia cena, pri ktorej mohli produkovať ešte ako-tak hospodárne, predstavovala vo väčšine prípadov 65 až 80 dolárov. Ťažba bridlicovej ropy je nezvyčajná a drahšia ako zvyčajná ťažba. Poradenská firma pre oblasť energií, Douglas-Westwood odhaduje, že takmer polovica súčasných amerických ropných projektov potrebuje cenu ropy viac ako 120 dolárov za barel, aby boli hospodárne.
Koncom decembra reťazová reakcia bankrotov v odvetví bridlicovej ropy hrozila, že spustí nové finančné cunami; a to v okamihu, kedy ešte zďaleka nebol prekonaný krvavý kúpeľ dlhopisovej krízy 2007-2008. Už platobná neschopnosť v prípade niekoľko málo pôžičiek prominentných ťažobných spoločností by spustila lavínovú paniku na americkom trhu zlých pôžičiek v objeme 1,9 biliónov dolárov a tým finančné roztavenie jadrového reaktora, ktoré by americká vláda a Federal Reserve zrejme nezvládli. Možno by to znamenalo koniec amerického dolára ako svetovej rezervnej meny.
Počas prvých januárových dní riaditeľka MMF Lagardeová náhle chválila Rusko za »úspešné« zvládnutie krízy rubľa. Potichu a potajomky sa "Oddelenie finančného terorizmu" pri americkom ministerstve financií zrieklo ďalších útokov proti Rusku, zatiaľ čo Obamova vláda sa tvárila, akoby naďalej prebiehala »Tretia svetová vojna« proti Putin ako zvyčajne. Americká ropná stratégia však viac uškodila USA ako Rusku.

Americká politika vo vzťahu k Rusku zlyhala

To však nie je všetko. Stratégia Washingtonu úplnej vojny proti Rusku, ktorá sa začala v novembri 2013 pučom na Majdanskom námestí v Kyjeve, sa medzičasom ukázala ako krok úplne vedľa, ktorý je pre Washington tou najhoršie predstaviteľnou geopolitickou nočnou morou.
Putin, na míle vzdialený od toho, reagovať ako bezmocná obeť a so strachom sa skloniť pred pokusom Washingtonu izolovať Rusko, spustil celú sériu zahranično-hospodárskych, vojenských a politických iniciatív, ktoré sa v apríli stali zrodom nového svetového menového poriadku a nového euroázijského hospodárskeho kolosa, ktorý je konkurenciou pre hegemóniu Ameriky ako jedinej superveľmoci. Od Indie po Brazíliu, Kubu, Grécko a Turecko vyzval základy systému dolára a globálny svetový poriadok.
Rusko a Čína podpísali rozsiahle energetické dohody, vďaka ktorým Rusko dokázalo presmerovať svoju energetickú stratégiu, preč od západu, kde EÚ a Ukrajina pod tlakom z Washingtonu sabotovala dodávku ruského zemného plynu cez Ukrajinu. Opäť pod tlakom Washingtonu EÚ ustavične kládla plánovanému plynovodu South Stream (Južná vetva) do južnej Európy nové prekážky do cesty.
Namiesto aby sa správal defenzívne, Putin šokoval EÚ počas svojej návštevy v Turecku 1. decembra 2014 oznámením, že odložil projekt Gazpromu South Stream. Vynasnaží sa o dosiahnutie dohody s Tureckom na prepravu ruského plynu k hraniciam Grécka. Odtiaľ bude musieť EÚ, ak sa chce k plynu dostať, zafinancovať vlastné plynovody. Bluf EÚ bol odhalený. V hre stálo budúce zásobovanie zemným plynom.
Aj sankcie EÚ proti Rusku boli kontraproduktívne, keď Rusko reagovalo zákazom dovozu potravín z EÚ a stavilo na sebestačnosť. A miliardy dolárov zo zmlúv alebo exportov nemeckých firiem ako Siemens alebo francúzskej spoločnosti Total odrazu prestali tiecť. Americká spoločnosť Boeing sa musela prizerať, ako boli stornované objednávky lietadiel ruských leteckých spoločností. Rusko oznámilo, že v súvislosti s výrobou dôležitých zbrojných komponentov sa obráti na domácich dodávateľov.
Potom sa Rusko stalo »ázijským« zakladajúcim členom úspešnej čínskej banky na investície do infraštruktúry (AIIB), ktorá má financovať ctižiadostivý projekt Ekonomický pás Hodvábnej cesty s vysokorýchlostnými vlakmi cez Euráziu do EÚ. Namiesto izolovania Ruska vyšla politika USA naprázdno, pretože mnohoroční spojenci USA ako Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko a Južná Kórea napriek masívnemu tlaku sa bezodkladne pridali k AIIB.
Aby toho nebolo dosť, čínsky prezident Si Ťin-pching a Vladimír Putin počas svojho stretnutia v máji v Moskve oznámili, že železničná infraštruktúra Ekonomického pásu Hodvábnej cesty bude pevne integrovaná do ruskej euroázijskej hospodárskej únie. To znamená nielen obrovskú pomoc pre Rusko, ale aj pre Euráziu až po Čínu. Región, ktorý je domovom väčšiny svetovej populácie.
Povedané skrátka: tým, že Kerrymu bolo prikázané, aby to predýchal, poníženie odletel do Soči a Putinovi ponúkol istý druh fajky mieru, si vedúce americké kruhy, americkí oligarchovia, uvedomili, že ich agresívne neokonzervatívni vojnoví jastrabí ako Victoria »Fuck the EU« Nulandová (alias Nudelmanová, tú nenávistnú chuderu zrejme už nikto nenazve inak, pozn. prekl.) zo State Department a minister obrany Ashton Carter urýchlili vytvorenie novej svetovej štruktúry, ktorá by mohla znamenať koniec pre celý dolárový systém, vytvorený v Bretton Woods a riadený z Washingtonu.
Tým, že svojich európskych »spojencov« donútili, aby sa pripojili k americkej protiputinovskej línii - mimochodom jednoznačne proti hospodárskym a politickým záujmom v EÚ, už vôbec nehovoriac o jej účasti na Ekonomickom páse Hodvábnej cesty a rozmachu s tým spojených investícií -, washingtonskí neokonzervatívci dokázali, že Nemecko, Francúzsko a iné európske kontinentálne krajiny sa v budúcnosti vydajú možno inou cestou, ako Washington.
Celý svet (vrátane antiatlantikov na západe) postupne začína vnímať Putina ako symbol odporu proti americkej dominancii. Tento pohľad vznikol v čase odhalení Edwarda Snowdena, po sankciách a blokáde sa však iba upevnil. Takýto pohľad má mimochodom v geopolitickej roztržke dôležitý psychologický význam - takýto symbol otvára nové cesty v boji proti hegemónii.
Pre všetky tieto dôvody bol Kerry vyslaný do Soči, aby odhalil možné slabiny na budúci nový útok. Bláznom v Kyjeve podporovaným vládou USA dal signál, aby sa miernili a rešpektovali Minské dohody o prímerí. Požiadavka znamenala pre Kyjev šok. Spojenými štátmi americkými do úradu dosadený premiér Arsenij Petrovič Jaceňuk povedal pre francúzsku televíziu: »Soči definitívne nie je najlepším miestom na rozhovory s ruským prezidentom a ruským ministrom zahraničných vecí.«
V súčasnosti je jasné iba jedno: Washington konečne pochopil, aké hlúpe sú provokácie proti Rusku na Ukrajine a na celom svete. Čo bude nasledovať, zatiaľ nemožno odhadnúť, je však jasné, že najvyššie miesta amerických inštitúcií prikázali Obamovej vláde drastickú zmenu politiky. Inak si obrat nemožno vysvetliť. Zatiaľ je otázne, či na miesto neokonzervatívneho šialenstva nastúpil rozum. Jasné je, že Rusko a Čína sú pevne rozhodnutí, nikdy viac sa nevydať na milosť nevyspytateľnej jedinej superveľmoci. Kerryho žalostný pokus druhého »resetu« v Soči prinesie Washington iba málo. Americká oligarchia je, ako hovorí Shakespearov Hamlet, »chytená vo vlastnej slučke « - atentátnik sa odpálil do vzduchu vlastnou bombou.
Preklad z nemčiny ďurino, máj 2015

Komentár:

V tomto konflikte mohlo Slovensko ako malá krajina pokojne ostať neutrálne. Rovnako ako napríklad Švajčiarsko. Prezident Kiska však doteraz nazýva referendum na Kryme anexiou, objíma sa s ukrajinskými fašistami a ponúka americkému agresorovi naše územie ako miesto na základne bez toho, aby sa opýtal občanov Slovenska, ktorých zastupuje, či s tým súhlasia. A už vôbec nehovoriac o tom, že Slovensko na svoj úkor poskytuje fašistom zemný plyn, za prepravu ktorého nikdy nedostane zaplatené.

Ak má prezident osobné sympatie voči USA, je to jeho vec. Pridať sa však na stranu agresora ohrozuje náš všetkých. Vystavil všetkých Slovákov nebezpečenstvu. Aj iba logistická pomoc Američanom nás stavia na stranu agresora, ktorý za to čo spravil mnohým krajinám, dávno patrí pred tribunál.

Môžeme si iba domyslieť, prečo to slovenský prezident Andrej Kiska robí. Buď nemá žiadne informácie, čo sa vo svete deje, pretože jeho židoamerickí kumpáni Bútora a spol. mu podsúvajú skreslené a nepravdivé informácie, alebo mu scientológovia úplne preprogramovali myslenie, alebo jednoducho nie je schopný, objektívne posúdiť realitu.

Všetky dôvody ho diskvalifikujú ako prezidenta.

 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Vezměte na vědomí, že diskuse je moderována. Než se nový komentář začne zobrazovat, musí jej nejdříve schválit autor blogu.

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.